Akoby práve z kúpela vyšla Batšeba.
A som to ja. Ja trochu sama,
ešte viacej s tebou.
Nedôverujem láske,
ktorá mi nemôže byť chlebom.
S tebou budem mať ustlané
na tŕnistej ruži.
S tebou sa budem prepadať
do čoraz strmších úžin,
kde iba bolesť nadstavuje sitá.
Vyhrocuje sa pýcha.
Líštička, v žite skrytá...
Samota je vždy strašná, úprimna,
vraždí ma pravdou,
matne sa číri v mojich hlbinách,
je čierna škvrna, vyzvonená v splne.
S tebou budem mať ustlané
samé tŕnie.
Zimu a samé tŕnie.
Nechcem byť iba nahá Batšeba...
Komentáre