Rozprávkarka

2. časť

Seberano písal o vojakoch - tak smutne. Nedalo mi to. Tu je rozprávka pre vojaka

Jedna z mojich starších

Akoby kameňom dohodil, uprostred lesov a hvozdov, leží malá dedinka. Volá sa Hvozdnica. Neviete prečo? Poviem vám to...

Trochu pre Martina, trochu pre Ellie a trochu pre mňa.

1. časť

Táto je pre Alwaysa. Pôvodne som chcela napísať inú, o škriatkovi Leprechaunovi, ale ten zas naháňa moje rozprávky po Chaúpke a vôbec nechce sedieť na zadku, aby mi robil múzu. Tak mu treba. Rozprávka bude o inom.

... a táto rozprávka je pre Vladka, aby už prestal mlčať.

... A tak sa mi zachcelo rozprávky... A tiež sa mi zachcelo výjsť na potulky do hôr, ale kdeže by sa to dalo, keď je stále zamračené a prší? Tak miesto novej dávam starú. No sľubujem, že len čo zasvieti slniečko, dám sa na nový lov rozprávok.

Takže keď sa nám to tu vo virtuále tak vrie, poďme kdesi ďaleko, dokonca ďalej ako do reálu - do hĺbok času a porozprávajme si starú povesť. Prvýkrát som ju počula pred časom, keď som bola na návšteve u priateľov na južnom Slovensku. Zaviedli ma ku starému kláštoru neďaleko Podhájskej. Bol už v ruinách. Domáci mi k nemu povedali pár pozoruhodných povestí. Toto je jedna z nich.

... a za to, že mi dnes bolo dobre, vám túto rozprávočku posielam...

Pre Sygon, aby vedela, prečo vstávam neskoro a čo ma budí zo sna.

Že vraj boli takí, ktorí mi v pondelok márne na okno ťukali... Takže pravá poctivá Rozprávkovica, pálená na krížnych cestách pred Rozprávkovom ešte raz pre tých, čo to nestihli: pre Marušku, Emčisko (lebo mi vyčítal, že jeho som nevolala), Martina, Paliho, Diušku (ani tá u mňa nebola), proste pre všetkých...