Kedysi sa na mieste, kde dnes stoja zrúcaniny kláštora, rozprestierali močiare. Žili v nich upíry, divožienky a hlavne páni močiarov, vlkodlaviaci. To nie sú obyčajní vlkolaci. Tí totiž iba vyciciavajú z ľudí krv. Vlkodlaviaci ich dlávia a jedia zaživa. Prví mnísi, čo sem prišli, vyklčovali prales aj močiare vysušili. Postavili si kláštor. V kaplnke vztýčili kríž. K tomu krížu sa chodil modliť predstavený kláštora, opát. Boli to horlivé modlitby, plné sľubov. Niečo v nich však chýbalo: pokora.
Preto sa Ježiš Kristus rozhodol, že opáta vyskúša. O niekoľko týždňov prišiel do kláštora novic, ktorý sa chcel stať mníchom. Nikto nevedel, že je to dievča, panna. Videla predstaveného, ako sa modlí pod krížom. Zaľúbila sa doňho hriešnou láskou. Preobliekla sa za novica a denne mu posluhovala. Predstavený si na jej služby tak zvykol, že ju chcel mať vo dne i v noci pri sebe. Rozkázal, aby do jeho strohej, pustej cely dali druhú posteľ, na ktorej bude spávať novic. Keď sa večer za nimi zatvorili dvere, novic si vyzliekol šaty. Zrazu bolo z neho dievča. A to nie hocijaké, ale zaľúbené, rozhorúčené, roztúžené. Čo sa za dverami deje, prezrádzali len hlboké stony a vzdychy. Ostatní mnísi si mysleli, že predstavený nemôže spať a po celú noc sa modlí. To sa dialo po celé roky. Opát zostarol, zostarlo aj dievča. Vtedy sa predstavenému zachcelo sviežej, mladej, dievčenskej krásy. Vyhnal novica z kláštora. Ten odišiel s plačom, v slzách.
Potom sa začali na okolí diať čudné veci. Z dedín a usadlostí mizli mladé dievčatá. Opát dal pod kláštorom vybudovať celú sieť tajných chodieb a kobiek, kde ich ukrýval. Každú noc mu muselo byť po vôli iné dievča. Nikto ho však z ničoho nepodozrieval. Raz prišli za ním dvaja mladí ľudia, chlapec a dievča. Ona sa volala Tereza, on Imrich. Poprosili opáta, aby ich zosobášil, že sa veľmi ľúbia. Opát súhlasil. Prikázal dievčaťu, aby sa prišlo deň pred svadbou vyspovedať do kláštornej kaplnky. Tereza tak spravila. Už nikdy z nej nevyšla. Pred smrťou ho však prekliala:
„Bodaj by si sa stal vlkodlaviakom v hodine svojej smrti a nikdy nenašiel večný pokoj!“
Až jej kliatba opáta zastavila. Od toho dňa sa modlil k Bohu, aby mu všetky hriechy odpustil. No nech sa modlil akokoľvek vrúcne, svoje hriechy neodčinil. Kliatba sa naplnila.
Odvtedy sa v okolí kláštora pohybuje čierny vlkolak. Za mesačného splnu ho vidieť stáť na zrúcaninách. Občas dlho, dlho zavyje a v jeho vytí počuť všetok žiaľ prekliatého opáta.
Komentáre
Podhájsku
Zaujímavá povesť, určite je z nej niečo pravdivé, myslím si, že všetko okrem toho vlkolaka. Osobne si myslím, že mníchova duša nenašla pokoja ani po smrti a tak zostal "prikovaný" ku kláštoru. Je možné, že sa tam zjavoval a zjavuje aj dodnes a a vo svojej sutane mohol dedinčanom pripomínať v tej tme vlka. Takto si to vysvetľujem ja. Hmm, ako som sa rozpísal,, mám rád povesti -)
Martinko, kláštor je celkom v zrúcaninách a leží medzi obcami Kolta a Dedinka,
Je to veľmi zaujímavé prostredie a veľký kus slovenskej histórie, v podstate zatiaľ nezmapovaný. Kláštor bol postavený za Tatarov a zbúraný Jozefom II. Patril paulínskemu rádu, čo je tiež veľmi zaujímavé spoločenstvo. Možno o tom ešte niekedy napíšem.
Ok, teším sa
Zaujímavý je aj predpoklad, že dole pod zrúcaninami kláštora je celá sieť podzemných chodieb,
Až do Hronského Beňadiku?!
Nádherné, nedá sa inak, prepáč:-))))
No, niečo by sa možno aj našlo... To s tými chodbami, to je len také rozprávanie,
Čau, Miťo... No ja sa pri tebe v poslednom čase len červenám... Stále ma chváliš.
:-)
Ale to je chyba, Rozprávkárka :-)))
Miťko a teraz neviem, čo je chyba: či to, že sa červenám, alebo tá mladá...
:-)
Hm, a mladá ako mladá... Niekomu je mladá len dvadsaťročná, a niekomu aj driečna štyridsiatnička!
Prezradím Ti rozprávkové tajomstvo, Rozprávko:-)))
Miťo, svätý zákon môjho srdca je nikoho nedržať... Nech si ide, keď potrebuje,
A mne zasa, Rozprávočka, vraveli:-))))
Ale aj cez všetky prekážky si moc fajn:-)))))
poznam to tam
dodatok
Miťo, však čo už s vami mužmi, keď vás aj tak najviac dráždia ženy s prekážkami...
Ccc, je to tam naozaj zaujímavé, zohnala som si ku kláštoru všetko,
Ak sa bude dať, vyberiem sa tam znova.
Tak mu treba, chlípnikovi
Lasky, smejem sa! To fakt až tak prežívaš?
A umíš si představit, že
Dobry clanok
Miťo, poznaš tu pesničku? Tri dni ma naháňali, aj tak ma nedostali...
Always, ja ti mám na povesti ňuch, vždy ma to dotiahne niekam, kde sa čosi zaujímavé rozpráva.
Ale, Rozprávočka, ja už Ťa mám
Miťo, mňa nemá nikto, ba ešte aj tí, čo si boli istí tým, že ma majú, ma nemajú,
V tomto som strašný egoista... :-)
A tí, čo Ťa, akože majú,moja Rozprávka,
Miťo, neskúšaj... Ja som ti akási rozčertená, mohol by si na to doplatiť.
:-)
A ja som vždy bol skôr netradičný, Rozprávka moja, krásna:-))
Miťo, tak to ja mám na blogu.pravda.sk obľúbených polovicu ľudí, a veru,
Takže ani moja, ani krásna, iba Rozprávka, OKI?
Zuzka, nič si z toho nerob. Pre Miťa sú našťastie všetky krásne a všetky má rád...
Miťo a ty nevieš že Rozprávkarka je múzou? :))
Tak si dávaj pozor aby Rozprávočka neušla a neskrývala sa pred tebou za dúhami alebo vo vysokej tráve z ktorej jej len krídla budú trčať :)))
A rozprávočka moja tebe pekný dník :)) ja len tak vykúkam z môjho posteľového kráľovstva :))
K. alias Víla z lúky... pekne si to napísala... aspoň niečo
Marti ja sa nerada hádam...
a teda ja by som bola naozaj rada keby sme sa dokázali rozumne rozprávať a aj sa na seba usmiať občas :)
a tak ti dnes pekný úsmev posielam, pekný deň ti...
Ďakujem Ti, víla... Tie víle sú predsa len ústretovejšie a tak fajn sa vznášajú...
No tak, ahojček, sestričky, však ja to už beriem tak, vyirtuál je dobrý na priateľstvá,
A vôbec, Kity má pravdu, na múzy sa nesiaha, lebo potom prestanú múzovať, zľaknú sa a újdu.
Pekný večer... :-))
Jaj, Bože, prečo mi tam zas vliezol ten ypsilon? :-(
Zuzka... osobne nemám rada mužov, ktorí používajú kopirák pri lichotení ženám...
Marti, ja neviem, teraz mám také obdobie, že keby prišiel aj ten najskvelejší originál, tak to mnou nepohne.
A keby tak, celkom náhodou,
Ti ,Rozprávka ,niekto na dobrú noc pošepkal. Vieš si to vôbec? Rozprávke šepkať? Aby sa pekne nabúvala? A ešte že pekné sníčky:-)))))