Rozprávkarka

:-)

:-)

Ja výšky rada :-)

A neviem, či tam nebudú mať problém s takým stvorením, čo mu čertovské rožky vykúkajú z hlavičky!
:-)))))

krásna, citlivá... smutná a predsa plná nádeje čo vo mne vyvoláva dobrý pocit..

ja som sa nejako vnútorne preladila, asi je to tou smrťou niekoľkých básnikov za sebou - začínam si uvedomovať, akú hodnotu má poézia a že jevlastne najvyššou formou vnútornej výpovede. Tak mi je z toho všetkého trošku smutno, no zas je to skvelá inšpirácia tak trochu na rúfusovskú nôtu.

Ale neleť prirýchlo, chcem zhora zakývať známym :-)))
- Fúha, to neviem ani ja...ešte som tam nebola...
JA úprimne verím, že myslíš seba...? :-))

asi najlepší pomocník pri písaní citlivých básní, to preladenie je cítiť..
sú to krásne myšlienky a krásne spojené do celku, pán Rúfus to zo svojho poetického neba číta, a iste sa mu páčia..

a skrývať, ba možno najlepšie je nechať ich niekde na zemi, ale to znamená dať si ich dole z hlavy, a prisahám na svoju rozprávkarsku česť, že to riadne bolí!
Tak si teraz rozmysli, že čo a ako, či si dať rožky dole, alebo riskovať, že keď poletíš so mnou a nejaký anjel ti ich na hlave nájde, tak veľmi zosmutnie - ako sa to už stalo mne... :((

mne na prepnutie stačí málo, ale aj tu na blogu cítim, že je čas na prepínanie, že niečoho je priveľa a iného zas primálo.
Tak dávam, čo mám - v tomto prípade sú to pocity, ktoré v sebe nosím v posledných dňoch.

:-)

Kebyže posmutnie, vytiahni z rukáva rozprávočku pre anjelíka...
Ale na tvoje rady a odporúčania, prechádzam k striknému riešeniu : Skúsim tú bolesť nejako pretrpieť... - Konieckoncov, s tebou je všetko ľahšie... :-)

ale rozprávka za to musí platiť daň..
A nejaká o Anjelikoch už na mojom blogu je, len som ju tuším vypla. Tak dnes ju pustím, špeciálne pre teba, keď sa mi minia šesťhodinovka.
:-))

Rada sa ukrýva.

Niekedy rozmýšľam, prečo sú ku mne ľudia takí milí...

Vysokú daň?

Hm, ano.
Rozprávky bolievajú aj cudzie žiale, nielen tie ich.

Ďakujem, ďakujem ešteraz... Hádam si to prečítam už dnes, lebo poobede mám povinnosti. Pokúsim sa, rada by som :-)

Ach, ach,..

Pekné.
V jednom sa mýliš. Do neba sa nechodí rovnou čiarou a ty tam ešte nemáš ísť! Už som tam raz šiel...vrátili ma späť.
Všelikoho na tej ceste stretneš a budeš vidieť mnohé inak.Možno aj toho s rohami, alebo toho, kto ťa za vlasy ťahával...:)))

...milá*

na dĺžke ľudského života... To ako rozprávka. A ako Zuzka - naozaj by som rada stretla na tej ceste tých, čo som stratila, či ma už ťahali za vlasy, alebo nie, ale viem, že to nie je možné. Možno aj preto sa neviem zbaviť smútku.

Ďakujem za pristavenie.

:-)

ked aj ty na mojom mlčiš.. tak preto tak..

Vôbec nie kvôli tebe, či pre veci z blogu.

ale ok.. píš tam,kde ti to vyhovuje..

pre mňa je dôležite ine..

Niekde by sa to asi prehuplo do niečoho, čo by sa mi nepáčilo. Tak radšej iba takto.
Nemyslím tým tvoj blog, čítala som, a myslím na teba, len nemám silu pitvať ďalšiu bolesť.

už tomu neverím..

veľa sa toho dnes zase zosypalo.. nielen u nás..
aj u mojich susediek, priateliek.. a aj susedkiných dalších rodín..

neviem.. nejaka som empatickejšia.. neviem sa otriasť.. .

všetko sa ma to dotýka..
bolestivo..

ale.. už som si dnes kupila nejake tablety proti depresii.. tak snád zaberu..:)))

a ozaj.. nad nami sa netráp.. bude dobre.. už po tej bolavej hlave aj dostal..:)))

čo by ma ešte viacej rozložilo.
:-))

Pekne si sa rozbásnila :-)

mohla by som ťa aj cmučkovať..ale.. to by som musela byť ja ina,aby som to dokazala..

a aj tak by to nemuselo splniť svoj účel..:)))

čím sme starší , tým viac skúseností máme . čím viac skúseností máme , tým viac si uvedomujeme vlastnú malosť vo večnosti . čím viac si uvedomujeme našu malosť tým viac si vážime ľudí , ktorí prekročili vlastný tieň .
je to prirodzená selekcia a naviazanie sa na ľudí , ktorých si vážime , od ktorých sa učíme , ktorých odchod z nás robí siroty .
citlivo a obsahovo bohato si vyjadrila svoje pocity .

tebe tie prechádzky prospievajú (-: