Rozprávkarka

     V Štiavniku žila taká dievka, ktorá sa žiadnemu mládencovi nepáčila. Akoby aj mohla, keď mala vlasy červené ako kohútie perie? Nadarmo jej mamka bedákala, že dievča zostane na ocot. Nenašiel sa nikto, kto by chcel ryšavú Anču za ženu. Preto zašla Ančina mamka za farárovou kuchárkou a spýtala sa jej na radu.

      „Robíte všetko, ako zvyky kážu?“ spýtala sa jej kuchárka.

       „Všetko!“ prisvedčila matka.

      „A vypravila si ju už na Veľkonočnú nedeľu presne o dvanástej k horskej studienke, aby tam svoje šťastie našla?“

      Vtedy si mamka spomenula, že tak ešte nespravila. Naradovaná sa vybrala domov, za svojou dievkou, aby jej povedala, že našla liek na jej starodievoctvo.

      Na Veľkonočnú nedeľu presne na poludnie sa dievča vybralo k lesnej studničke, ukrytej v horách. Nieslo so sebou aj omrvinky zo sviatočného stola. Dievča totiž, hoci malo ryšavé vlasy, malo dobre srdce. Povedalo si, že nakŕmi lesné zvieratka a vtáčiky, ktoré cestou stretne. Keď došli ku studničke, nahla sa nad hladinu. Z vrecka sa jej vysypali omrvinky. Hneď sa okolo nej zleteli vtáčiky. Keď sa do sýtosti najedli, jeden z nich, ten najväčší, zlietol dievčaťu na plece a prihovoril sa mu ľudskou rečou:

     „Umy sa v tej vode!“

     Dievča ho poslúchlo. Umylo si vodou z veľkonočnej studničky nielen tvár, ale i vlasy. Vtáčiky jej ich potom vysušili vlastnými krídlami. Od tej chvíle už neboli ryšavé, ale zlaté.

     Dievča sa o rok vydalo. Odvtedy v Štiavniku všetky dievčatá chodievajú na Veľkonočnú nedeľu na poludnie k horským studničkám a umývajú sa v nich. Chcú si tak, ako Anča, nájsť dobrého a bohatého mládenca.

:-))))))

A ja som sa tam vybrala až na Veľkonočný pondelok! Do roka som si síce dobrého mládenca našla, ale nie bohatého...

:-)))))))))))))))))))))))))) 

Čo z toho vyplýva? Nechodievajte k veľkonočným studničkám v pondelok, ale v nedeľu!

:-))))))))))))))))))))))))))))))))))