Ukrižovaný Prometeus
05.12.2008 18:45:00
Včera som ,,upratovala" svoje básne - a našla som medzi nimi túto. Hneď mi udrela do očí. Ja si totiž pamätám, keď píšem báseň. A na túto som sa vôbec nepamätala. Čo znamená, že ju napísal niekto z mojich básnikov. Len neviem ktorý. Vyzerá to buď na Jožka Urbana alebo Petra Bíleho. V každom prípade je nádherná - tak ju zverejňujem.
Pruh svetla pred kameňom,
Pruh svetla za kameňom,
Iba kameň
---------------------------------------
Od oblohy až po kameň
Som Prometeus,
Čo sa dal ukrižovať
Na plameň.
Niekedy bolesť nestačí.
Netlačí.
Je iba prstom,
Čo skúma stopy po plači.
Bolesti, moje kamienky.
Ľad, kde vás zbieram,
Je ešte stále pritenký…
Komentáre
nádherné...
Kity, čo už s básnikmi... Vždy všetko prežívajú intenzívnejšie a dlhšie.
Ale táto je vskutku nádherná.
no veru.... umelci a stvorenia z iných svetov
Aj preto ťa mám tak rada... našla som v tebe časť mňa... a to som si myslela že som čudo... a že som sama stratená... :)
Kity, v každej z nás je také malé stratené dievčatko,
Aj ja ťa mám veĺmi rada.
och..takže tá básen pre Zuzanu môže byť kludne pre teba..:)))
Ellie...
čo?..:))
Rozprávočka ale niektoré dievčatká sú z úplne iných svetov...
Nič...
Ano, Kiti... A jedného dňa sa premenia na hviezdu a odídu...
takéto dievčatká sú hviezdami už tu na zemi...
Kity, ale niekedy ich to veľmi vysiluje - stále tak svietiť.
vela toho bolo..Zuzana..a už nie je..bohužel..
Ellie, to ti bolo také zvláštne... Som si upratovala svoje básne, dávala ich dokopy,
A neviem na to prísť...
Ja viem Rozprávočka...ja to viem... :)
ideš dávať von zbierku?..
Kity, ja sa iste prihlásim... Budem potrebovať.
Ellie, robím si poriadok kompletne vo všetkých písomnostiach,
Rada ti pomozem :)
Neboj poslem ti postou svetla kolko budes potrebovat :)
Uhmm... vela, vela.
:-)
nohami kreslime život,
rýchlosť udáva hudba,
každú chvíľu jednu z príhod
uchopíme do ruky,
ak radostnú, vybehneme na lúky,
ak smutnú, chytíme slzu malú,
zaplníme soľou smutnú sálu...
Martinko...
Potešilo smutnú Rozprávočku.
nebud smutna Rozpravocka :(
Ale
Ale ty predsa nekončíš. Že nekončíš. Že?
:)
Zuzka...
Eneko, joj, nestraš. Smutný koniec. Radšej veselý, klaunovský...
Keď už, tak len taký.
Lasky, myslím si, že v tom je najväčšie umenie - umenie poetickej skratky.
:)
zaujimavy
Aj mňa to strhlo, Always, práve pre ten opis bolesti.