Rozprávkarka

Pre Sygon, aby vedela, prečo vstávam neskoro a čo ma budí zo sna.

Že vraj boli takí, ktorí mi v pondelok márne na okno ťukali... Takže pravá poctivá Rozprávkovica, pálená na krížnych cestách pred Rozprávkovom ešte raz pre tých, čo to nestihli: pre Marušku, Emčisko (lebo mi vyčítal, že jeho som nevolala), Martina, Paliho, Diušku (ani tá u mňa nebola), proste pre všetkých...

K Veľkej noci patrí aj veľkonočná rozprávka... Včera o zázračnej studničke, dnes o anjelovi menom Svetlonos. Prečo práve Svetlonos? Hovorí sa, že je to voľný prepis mena Lucifer...

No, keď už aj iní hudú na veľkonočnú nôtu, budem aj ja. Tu je jedna povesť, ktorú mi rozprávali moji priatelia rezbári zo Štiavnika.

Venujem kvetu, na ktorý sa práve pozerám.

No, keď nám už tá Elištička dnes tak z duše hrá, tak ja do jej hudby spravím malú chvíľku poézie z tvorby Pavla Koyša! Však kto ospieval ženu krajšie, ako on? Takže žena v jeho podaní.

Pre Beliva, za to, že mi včera pomáhal niesť jeden smútok.

Pokračovanie príbehu o dcére Snehovej kráľovnej. Rozprávku venujem dievčaťu, čo sa volá tak isto, ako ja. A na Vikinkino želanie ju dodávam ihneď! :-)

Kedže je na blogu jedna smutná zamrznutá princezná, chcem jej venovať túto rozprávku. Je to môj malý pokus o pokračovanie Snehovej kráľovnej.

Rozpravka pre Rusalku a pre všetky moje virtuálne sestričky

Rozprávka pre tých, čo nemajú čo robiť.